Určování oxidačního čísla prvků

Pri určovaní oxidačného čísla jednotlivých prvkov zlúčeniny sa treba riadiť niekoľkými jednoduchými pravidlami.

• a) Oxidačné číslo atómu v elementárnom (atomárnom, molekulárnom) stave sa rovná 0 (Au⁰, Mn⁰, Fe⁰,...)
• b) Súčet oxidačných čísel v neutrálnej molekule sa rovná nule [(H₂)⁰, (H₂SO₄)⁰]
• c) Pre ióny platí:
  - Súčet oxidačných čísel iónu sa rovná veľkosti jeho náboja, inými slovami jeho iónovému mocenstvu (Na^I je ekvivalentné Na¹⁺, čiže tiež Na⁺)
  - Súčet oxidačných čísiel všetkých atómov prvkov tvoriacich viacatómový ión zlúčeniny sa rovná iónovému mocenstvu- náboju. Napr. síranový anión SO₄^2-: (S^VIO^-II ₄)^2- vypočítame ako 6 za síru + 4x(-2)
  za kyslík = -2; amónny katión NH₄⁺: (N^-IIIH^I₄)+ t.j. -3 za dusík + 4x(+1) za vodík = +1

• d) Pre vodík platia nasledujúce pravidlá:
  - Oxidačné číslo vodíka v zlúčeninách s polokovmi je +I (H^IF-^I, H^ICl^-I, N^-IIIH^I₃, C^-IVH^I₄, H^I₂S^-II...)
  - Oxidačné číslo atómu vodíka v zlúčeninách s kovmi- hydridoch je –I (Li^IH^-I, Ca^IIH^-I₂)

• e) Pre kyslík platí:
  - kyslík má najčastejšie oxidačné číslo –II (Ca^IIO^-II, P^V₂O^-II₅, S^VIO₃^-II...)
  - v peroxidoch má atóm kyslíka oxidačné číslo –I, celá peroxidová skupina(O₂)^-II má –II (H₂^IO₂^-II,Li^I₂O^-II ₂, Ca^IIO^-II ₂)
  - atóm kyslíka má v hyperoxidoch O₂^-I oxidačné číslo –I/2, celá hyperoxidová skupina má oxidačné číslo -I (H^IO^-I ₂, K^IO^-I ₂)
  - oxidačné číslo atómu kyslíka v ozonidoch je –I/3, celá skupina O₃^-I má oxidačné číslo –I (K^IO^-I ₃)
  - kladné oxidačné číslo ( I alebo II) má kyslík v zlúčeninách s fluórom- fluoridoch kyslíka (O₂^IF^-I ₂, O^IIF^-I ₂)

• f) Alkalické kovy (1.A podskupina PSP) majú v zlúčeninách oxidačné číslo I (Na^ICl^I, K^I₂S^VIO^-II ₄
• g) Kovy alkalických zemín (2.A podskupina PSP) majú oxidačné číslo II (Ca^IIO, Ba^II(O^-IIH^I)₂)
• h) Oxidačné číslo fluóru je vždy –I (K^IF^-I, Ba^IIF^-I₂, Xe^VIF^-I ₆)

Maximálne oxidačné číslo prvku hlavnej podskupiny periodickej sústavy sa rovná číslu skupiny v periodickej sústave (vápnik patrí do II.A podskupiny, jeho maximálne oxidačné číslo je Ca^II; mangán patrí do VII.B podskupiny, jeho maximálne oxidačné číslo je Mn^VII; osmium patrí do VIII.B, jeho maximálne oxidačné číslo je Os^VIII; chlór patrí do VII.A, jeho maximálne oxidačné číslo je Cl^VII)

Minimálne oxidačné číslo prvku hlavnej podskupiny vypočítame nasledovne- číslo skupiny prvku —8. Je to náboj, ktorý vznikne doplnením elektrónov daného prvku do oktetu.(kyslík patrí do VI.A podskupiny, jeho minimálne oxidačné číslo je 6 – 8 = –2 , čiže O^-II; dusík patrí do V.A podskupiny PSP, jeho minimálne oxidačné číslo je 5 – 8 = –3, teda N^-III; uhlík patrí do IV.A podskupiny, jeho minimálne oxidačné číslo je 4 – 8 = –4 teda C^-IV; vodík patrí do I.A, jeho minimálne oxidačné číslo je 1 – 2 = –1, teda H^-I- ide o výnimku, pri vodíku sa nedosahuje oktetový stav, ale dubletový)

---

1. Určite oxidačné čísla všetkých atómov v zlúčeninách:

---

2. Určite oxidačné čísla vyznačených atómov:

---

3. Určite oxidačné čísla všetkých prvkov v nasledujúcich zlúčeninách:

---

4. Určite oxidačné čísla vyznačených prvkov:

---

5.Určite oxidačné čísla všetkých prvkov a dbajte pri tom na zachovanie celkového náboja iónov:

---