Rozdelenie aminokyselín
1. Rozdelenie podľa kyslosti a zásaditosti
Každá aminokyselina má charakteristický alkylový zvyšok. Neutrálne aminokyseliny obsahujú ina jednu aminoskupinu a jednu karboxylovú skupinu, alkylový zvyšok je teda neutrálny. Zásadité aminokyseliny obsahujú v postrannom alkylovom reťazci väčší počet aminoskupín (tie sa môžu protonizovať, teda odoberať z roztoku H+), kyslé aminokyseliny zas väčší počet karboxylových skupín (ktoré sa môžu deprotonizovať, uvolňovať H+, čím zvýšia pH roztoku).
2. Rozdelenie podľa polarity alkylových zvyškov
Ak aminokyseliny obsahujú vo svojej molekule alifatické (rozvetvené alebo lineárne) alkylové zvyšky alebo aromatické reťazce, nazývame ich nepolárnymi. Medzi nepolárne aminokyseliny patrí aj metionín, pretože ma na síru viazanú nepolárnu metylovú skupinu. Glycín má zas miesto alkylového zvyšku iba vodík, preto je tiež nepolárny.
Polárne nenabité aminokyseliny sú tie, ktoré obsahujú polárnu skupinu ako –OH, -SH, alebo amidovú skupinu C(=O)-NH2.
Polárne nabité aminokyseliny majú za normálnych podmienok elektricky nabitý polárny vedľajší reťazec ako lyzín (NH3+) a arginín, alebo záporný náboj ako asparagín a glutamín (COO-).
3. Rozdelenie podľa schopnosti ľudského tela syntetizovať aminokyseliny samé
Z biologického hľadiska môžeme aminokyseliny rozdeliť na neesenciálne, teda nahraditeľné, ktoré si telo dokáže syntetizovať samé z iných látok a esenciálne, teda nenahraditeľné, ktoré náš organizmus nevie nasyntetizovať sám a musíme ich prijať v potrave. Obsah esenciálnych aminokyselín v bielkovinách teda určuje ich biologické hodnotu. Poloesenciálne aminokyseliny si telo syntetizuje samo, ale iba z esenciálnych aminokyselín.
Esenciálne
|
Poloesenciálne
|
Neesenciálne
|
valín
|
tyrozín
|
glycín
|
leucín
|
cysteín
|
alanín
|
izoleucín
|
|
serín
|
treonín
|
|
kys. Asparágová
|
metionín
|
|
kys. Glutámová
|
fenylalanín
|
|
asparagín
|
typtofán
|
|
glutamín
|
lyzín
|
|
arginín (dospelí)
|
arginín (u detí)
|
|
prolín
|
histidín
|
|
|
4. Rozdelenie podľa rozpustnosti vo vode
Rozpustnosť aminokyselín vo vode závisí od hydrofilicity ich postranného reťazca, teda od toho, či tento reťazec obsahuje polárne skupiny ako –OH, -NH2, -COOH.
Skratka aminokyseliny
|
rozpustnosť v gramoch/100g vody, 25°C
|
A
|
16.65
|
R
|
15
|
N
|
3.53
|
D
|
0.778
|
C
|
veľmi dobre rozpustná
|
E
|
0.864
|
Q
|
2.5
|
G
|
24.99
|
H
|
4.19
|
I
|
4.117
|
L
|
2.426
|
K
|
veľmi dobre rozpustná
|
M
|
3.381
|
F
|
2.965
|
P
|
162.3
|
S
|
5.023
|
T
|
veľmi dobre rozpustná
|
W
|
1.136
|
Y
|
0.0453
|
V
|
8.85
|
1.Ktorá z uvedených aminokyselín nie je esenciálna?
- a) lyzín
- b) asparagín
- c) tryptofán
- d) glutamín
- e) histidín
- f) alanín
Riešenie:
b) asparagín d) glutamín a f) alanín
2.Pojem esenciálna aminokyselina znamená, že je:
- a) nevyhnutná pre všetky organizmy
- b) nevyhnutná pre človeka
- c) nemožné syntetizovať ju v ľudských bunkách
- d) je nerozpustná vo vode
Riešenie:
b) a c)
3.Príkladom bázickej esenciálnej aminokyseliny je:
- a) arginín
- b) histidín
- c) lyzín
- d) všetky uvedené
- e) žiadna z uvedených
Riešenie:
d) všetky uvedené
4.Čo ovplyvňuje rozpustnosť aminokyselín vo vode?
Riešenie:
Hydrofobicita postranného reťazca, teplota, tlak (prípadne prítomnosť solí v roztoku)
5.Ktoré aminokyseliny sú bázické a prečo?
Riešenie:
Lyzín, arginín a histidín, pretože obsahujú v postrannom alkylovom reťazci aminoskupiny, ktoré sa v roztoku pri neutrálnom pH protonizujú.