sk|en|

Ludolfovo číslo–rekordy

V histórii Ludolfovho čísla je zaujímavé sledovať s akou presnosťou sa podarilo jednotlivým matematikom určiť aspoň približne jeho hodnotu. L. van Ceulen ju určil na 35 desatinných miest v roku 1596. Sharp na 72, Machin na 100, De Lagny na 140 desatinných miest. W. Shanks určil π na 707 desatinných miest, čo je bez počítačov obdivuhodný výkon. Pracoval na tom 20 rokov. Prácu ukončil v roku 1874. Ďalším matematickým supermozgom bol Nemec J.M.Z. Dase (1824 – 1861), ktorý za dva mesiace vypočítal 200 správnych desatinných miest. V roku 1945 Ferguson zisťuje, že Shanksov výpočet z roku 1874 je od 527 miesta nesprávny. Sám pomocou kalkulačky v roku 1947 zistil 808 správnych desatinných miest.

Prvý krát boli počítače použité na výpočet Ludolfovho čísla v roku 1949. Vtedy počítač ENIAC určil 2037 správnych desatinných miest. Rekord drží tým vedcov z Univerzity Simona Frasera v kanadskej Britskej Kolumbii, ktorí na superpočítači odvodili Ludolfovočíslo na 1241 miliárd desatinných čísiel.

Aký význam má zisťovanie Ludolfovho čísla na miliardy desatinných čísiel? Prakticky žiadny! Ide o rekordy. Ale tabuľky obsahujúce číslo π umožňujú porovnávať jednotlivé spôsoby výpočtu, hľadať prípadné chyby vo výpočte alebo zisťovať periodicitu čísiel v desatinnom rozvoji. (Doteraz sa nenašla)

Bežne sa pamätá Ludolfovo číslo na dve desatinné miesta π = 3,14. Usilovnejší si pamätajú π = 3,14159. Neuveriteľných 100 000 číslic si vraj pamätá Japonec Akira Haraguši. Televízia Markíza odvysielala dňa 30. mája 2008 reportáž. V reportáži 14 ročný žiak ZŠ v Banskej Bystrici Tomáš Kostiviar napísal na tabuľu 300 číslic čísla π spamäti.