Symboly v matematike
Do 15. storočia neexistovala jednotná matematická symbolika. Všetky vety, poučky, rovnice a úlohy sa mohli vyjadriť jedine slovne. Na začiatku algebraickej symboliky stál Johann Widmann (15.stor.). V jeho práci z roku 1489 sa prvý krát objavujú symboly +, – .Tieto symboly boli známe už predtým. Kupci nimi označovali vrecia s tovarom, aby naznačili, či hmotnosť vreca nedosahuje alebo presahuje určenú hmotnosť. Christoff Rudolff (1500 – 1545) v roku 1525 označil druhú odmocninu V a tretiu VV. Taliansky matematik Luca Paciolli (1448 – 1514) označil druhú odmocninu Rx2, tretiu Rx3. Pre súčet zavádza označenie p~ a pre rozdiel m~ . Nepoužíva zátvorky ..
Francúz Nicolas Chuquet (? – 1500) v svojom diele Veda o číslach (1484) používa záporné celé čísla a záporné exponenty v tvare 52m = 5–2 Druhú odmocninu označuje Rx2, tretiu Rx3. Miesto zátvoriek výraz podčiarkuje
Nicole Oresme (1323 – 1382) v svojom diele Algoritmus proportionum, ktoré vyšlo tlačou až v roku 1500 zavádza lomený exponent. Napríklad 8 zapisuje:
Treba ešte dodať, že zlomkovú čiaru používal už začiatkom 13. storočia L. Fibonacci (1170 – 1250) Dve rovnobežné čiary = ako symbol „rovná sa“ použil ako prvý maurský matematik Abdul Alkasadi ( 15.stor.). Zátvorky do matematiky zaviedol v r. 1629 Albert Girard (1590 – 1633). Symbol X pre násobenie prvý písal v roku 1631 anglický matematik William Oughtred. Boloňský matematik Rafael Bombelli (1530? – po1572) sa už v 16. storočí zaoberal odmocninami so záporného čísla. Číslo 2i chápe ako Veľkú zásluhu na rozvoji matematickej symboliky má francúzsky matematik Francois Viéte (1540 – 1605). Do rovníc zaviedol písmená abecedy, ktoré zastupovali neznáme a premenné veličiny. O rozvoj matematickej symboliky sa zaslúžili René Descartes (1596 – 1650), ktorý ako tvorca analytickej geometrie aplikoval algebru na geometriu. I. Newton (1643 – 1720), G.F. Leibniz (1646 – 1716) a L. Euler (1707 – 1783) vytvorili symboliku pre diferenciálny a integrálny počet.