Vyčíslovanie chemických rovníc
Jednou z najzákladnejších znalostí v chémii je schopnosť vyčíslenia chemických rovníc. Chemická rovnica je zápis chemickej reakcie, pričom na ľavej strane rovnice sa nachádzajú reaktanty (východiskové látky, látky VSTUPUJÚCE do reakcie) a na pravej strane vystupujú produkty reakcie (látky ktoré pri reakcii vznikajú). Rovnosť ľavej a pravej strany vyjadrujeme znamienkom rovnosti (=), pri rovnovážnych dejoch využívame obojsmernú šípku ↔ , pokiaľ je rovnováha posunutá na jednu stranu, používame jednosmernú šípku →.
Chemická rovnica zahŕňa kvalitatívnu (čo?) a kvantitatívnu (koľko?) stránku chemického deja. Zápis rovnice musí preto spĺňať zákon zachovania počtu atómov toho istého prvku, t.j. súčet atómov toho istého prvku na ľavej strane sa musí rovnať súčtu atómov prvku na strane pravej. Zároveň musí byť splnené pravidlo zachovania náboja, t.j. celkový súčet nábojov reaktantov sa musí rovnať celkovému súčtu nábojov produktov. Druh a počet atómov na pravej a ľavej strane chemickej rovnice je totožný. Tým pádom aj súčet hmotností reaktantov sa rovná súčtu hmotnosti produktov.
V chemickej rovnici môžeme šípkami označiť aj prchavé alebo málo rozpustné produkty reakcie, napríklad:
Zn + H2SO4 → ZnSO4 + H2↑
AgNO3 + NaCl → AgCl↓ + NaNO3
Každý chemický dej môžeme vyjadriť jednou, alebo viacerými rovnicami. Pred značkou prvku/ vzorcom zlúčeniny sú uvedené absolútne hodnoty stechiometrických koeficientov. Sú to racionálne čísla, ktoré vyjadrujú vzťah medzi množstvami reaktantov a produktov v danej chemickej reakcii.
V praxi používame na vyjadrenie množstiev reaktantov a produktov látkové množstvá n(A); n(B)... Treba si však uvedomiť, že tieto dva pojmy nie sú totožné. Látkové množstvo udáva, koľko molov danej látky sa nachádza v sústave v danom čase. Látkové množstvo sa teda s časom mení, zatiaľ čo stechiometrické koeficienty ostávajú nemenné.
(Látkové množstvá reaktantov sa môžu číselne zhodovať so stechiometrickými koeficientmi- napr. ak je na začiatku reakcie v sústave prítomné také isté látkové množstvo reaktantov, koľko udávajú stechiometrické koeficienty. V praxi sa nie vždy používajú presné stechiometrické množstvá reaktantov- napr. sa použije 1.2 ekvivalentu jedného reaktantu oproti druhému pre urýchlenie reakcie. Niekedy bývajú dokonca na začiatku reakcie prítomné aj produkty)