cz|en|

Dve ženy v matematike

Jedinou významnou ženou v starovekej matematike bola Hypatia z Alexandrie (370 – 415). Bola filozofkou, matematičkou, astronómkou aj lekárkou. Do histórie matematiky sa dostala ako autorka komentárov k matematickým dielam iných autorov (Theón – Hypatiin otec, Diofantes, Apollonius). Bola výborná rečníčka, vysoko vzdelaná, považovaná za jednu z najväčších autorít Alexandrie. Bola zavraždená davom rozzúrených nepriateľov matematiky.

Asi o 1400 rokov neskôr sa do histórie matematiky dostala ďalšia žena: Sofja Vasilievna Kovalevskaja (1850 – 1891), ruská matematička. Narodila sa v Moskve v rodine generála. Študovala cudzie jazyky a hudbu. Z počiatku nejavila zvláštny záujem o matematiku. Ale už ako trinásťročná žiačka pri výpočte čísla π uviedla svoj vlastný postup výpočtu. Najväčší vplyv na prebudenie jej záujmu o matematiku malo rozprávanie strýka o probléme „kvadratúry kruhu“. Tiež náhoda: Jej detská izba bola pre nedostatok tapiet polepená listami prednášok z vyššej matematiky, ktoré navštevoval v mladosti jej otec. Tajomné vzorce, záhadné slová a obrázky sa navždy usadili v jej pamäti. Štúdiom matematiky sa zaoberala od svojich 15. rokov, hlavne privátnym štúdiom, pretože v časoch jej mladosti boli v Rusku dvere vysokých škôl pre ženy zatvorené. Neskôr študovala na Petrohradskej univerzite potom v Nemecku na Heidelberskej univerzite, súkromne v Berlíne u významného nemeckého matematika Weirstrassa. Götingenská univerzita jej udelila doktorát filoziofie s pochvalou „Princezná vedy“ sa ako prvá žena na svete stala profesorkou matematiky v Stockholme a členkou Petrohradskej akadémie vied. Parížska akadémia vied jej udelila cenu za prácu z mechaniky. Napísala celkom 9 vedeckých prác, v ktorých sa zaoberá diferenciálnymi rovnicami, integrálnym počtom a teoretickou fyzikou. V týchto prácach nadväzovala na práce Eulera, Lagrangea, Laplecea. Zomrela 10. februára 1891 v Stkockholme, kde je aj pochovaná.