3 census

Iste by vás prekvapilo, keby ste v súčasnej učebnici matematiky našli takýto zápis:

                       3 census et 6 demptis 5 rebus aequatur zero

Je to zápis kvadratickej rovnice, ako ju zapísal na začiatku 15. storočia Johan Múller zvaný Regiomontanus (1436 – 1476)

Tú istú rovnicu zapísal na konci 15. storočia františkánsky mních a taliansky matematik Luca Pacioli (asi 1445 – asi 1514) takto:

                       3 census p. 6. de 5 rebus ae 0

Velikán francúzskej matematiky Francois Viete (1540 – 1603) si ešte vypomáhal slovami a rovnicu napísal takto:

                       3 in Apad – 5 in Aplano + 6 aequatur 0

O niečo jednoduchšie zapísal rovnicu holandský matematik Simon Stevin (1548 – 1620):

                       3₂ – 5₁ + 6 = 0

René Descartes (1596 – 1650) zapísal v roku 1637 rovnicu takto:

                       3x² – 5x + 6 = 0

Reč matematiky sa dlho a ťažko rozvíjala. Neexistoval jednotný spôsob zápisu matematických úloh. Každý matematik v svojich prácach zavádzal vlastné značky a slová, hlavne z latinčiny. Neznáma sa označovala slovom „rebus“, druhá mocnina „census“, tretia „cubus“. Namiesto odmocniny sa písal „radix“ (koreň). „Aequatur“, v skratke „ae“ znamenalo „rovná sa“. Sčítanie „plus“ a odčítanie „minus“ sa zachovali dodnes. Pre súčet sa tiež používala spojka „et“.

---